Turistický výcvik mojimi očami

V dňoch 25.9. – 29.9. sme sa my, žiaci 3. ročníkov,  zúčastnili KOŽaZ spojeného s turistickým výcvikom. Ubytovaní sme boli v útulnom penzióne v Ždiari. Pedagogickým dozorom boli (nečakane:) naši telocvikári p. Fuňák a p. Szücs. Na takejto udalosti nesmie chýbať ani zdravotník - ten náš bol super a asi všetci sme sa s ním rýchlo spriatelili. Celý tento kurz sa niesol v duchu radosti, zábavy a upevňovania priateľstiev.

Hneď v pondelok sme absolvovali túru, ktorá bola menej náročná. Z Tatranskej Lomnice sme sa lanovkou vyviezli ku Skalnatému plesu a odtiaľ sme kamenistou cestičkou šli na Zamkovského chatu, odtiaľ na Hrebienok a z Hrebienka “zubačkou“ do Smokovca. Cestou sme mali krásny výhľad na okolité dediny, obzreli sme si aj vodopády Studeného potoka a dokonca sme stretli aj líšku. Kto mal šťastie, spravil si aj pár pekných záberov. Po pondelkovej túre sme mali „oddychový deň“, navštívili sme Beliansku jaskyňu. Niečo z mojich zapamätaných informácií: okruh v jaskyni mal cca 1300 m s výškovým prevýšením cca 120 m a na tomto okruhu sme zdolali asi 860 schodov. Po menšej obedovej prestávke v Tatranskej Lomnici sme navštívili Múzeum TANAPu, kde sme si pozreli aj kratší   dokument o Tatrách. V utorok večer si 3.P prichystala krátky zábavný program. Všetci sme sa zabávali, bolo to veselé a nápadité. V stredu bol najnáročnejší deň celého kurzu. Absolvovali sme približne 7-hodinovú túru. Bola náročná, ale stála za to. Keďže (z nám neznámych dôvodov) musel p. Szücs opustiť na jeden deň kurz, tak túto túru s nami absolvoval náš pán riaditeľ p. Tóth.  Trasa bola zaujímavá, vyrazili sme z Tatranskej Javoriny, ktorá je podľa môjho postrehu vo výške 1100 m.n.m., najvyšším bodom, ktorý sme zdolali, bolo Kopské sedlo vo výške 1750 m.n.m. Tam bolo trochu chladnejšie, dokonca tam bol sneh (!), a odtiaľ sme klesali dole do cieľa k Bielemu potoku. Cestou sme sa zastavili najprv pri Bielom plese a potom aj na Chate pri Zelenom plese. Z tejto túry máme aj krásne zábery, keďže počasie sme mali fantastické a slnko nás príjemne hrialo. Po náročnej túre sa aj napriek zdravotným problémom 3.G vzchopila a pripravila pre profesorov a 3.P  krátky zábavný program, na ktorom sme sa všetci tiež pobavili. Vo štvrtok sme mali menšiu exkurziu v Loveckom zámočku Hohenlohe v Tatranskej Javorine, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Cestou sme sa zastavili v kostolíku, v ktorom sa ženil sám p. Fuňák. Neskôr sme mali prestávku na  Strednici, kde sme absolvovali aj súťaže v streľbe zo vzduchovky a v hode granátom (samozrejme, imitáciou granátu). O večerný program sa postaral náš vedúci tím. Najprv sme mali súťaž “Správne dievča kurzu“ - princíp súťaže spočíval v tom, že sme si najprv spomedzi seba vybrali 7 finalistiek a tie sa potom „pasovali“ s pripravenými disciplínami. Titul správne dievča zaslúžene vyhrala Miriama Ďatková z 3.P, ktorá dostala diplom, sladkú odmenu a sošku v podobe slovenskej devy. Boli vyhodnotené aj zvyšné súťaže, a to: súťaž o najlepšie upratanú izbu (vyhrali to: Adriana Hudáková, Adriana Čuchranová a Veronika Malá z 3.G a odmenou bola sladká torta).Nesmela chýbať ani súťaž o najhoršie upratanú izbu („vyhrali“ to Lenka Kašická a Viktória Kučerová z 3.G, odmenou bola fľaštička feferónov), súťaž v streľbe zo vzduchovky ( vyhrala Veronika Malá), súťaž v hode granátom (víťazkou bola Barbora Šandorová z 3.G) a v neposlednom rade súťaž o najlepší program (po ťažkom rozhodovaní túto súťaž vyhrala 3.G a ich odmenou bola chutná torta, ktorú “piekol“ p. Fuňák). Sláva víťazom, česť porazeným! Vedúci tím si pripravil aj krátku scénku, ktorá bola sprevádzaná naším burácajúcim smiechom.

Posledný deň sme si zbalili kufre, naložili sa do autobusu a cestou domov sa zastavili ešte v Červenom Kláštore , kde sme na pltiach splavovali Dunajec.  Môžem povedať, že obe triedy sa počas kurzu zblížili, i keď počas súťaženia miestami medzi nami panovalo napätie. Ale všetko napätie opadlo na záverečnej  „párty“ v spoločenskej miestnosti. Z celého  kurzu máme radosť, videli sme časť našich krásnych Tatier, domov sme si priniesli pár modrín, ale aj mnoho, mnoho zážitkov.


Veronika Malá, 3.G


(foto a popis k fotkám:  Mgr. Milan Fuňák)